Po stopách princa Gendžiho

Múzeum ázijského umenia Ferenca Hoppa

Péter Peti, Boglárka Cziglényi

Vysokorozlíšujúca digitalizácia 64 japonských zbierkových predmetov systémom Phase One IQ280

V roku 2015 sme v rámci spolupráce s Múzeom výtvarných umení v Budapešti digitalizovali 64 zbierkových predmetov zo zbierky Múzea ázijského umenia Ferenca Hoppa pomocou systému Phase One IQ280 a osvetľovacej techniky Profoto a Lupo. Veľké množstvo vyhotovených snímok ešte čaká na spracovanie, ale výstava Múzea ázijského umenia Ferenca Hoppa Po stopách princa Gendžiho – Japonsko v slovách a obrazoch (Gendzsi herceg nyomában – Japán képen és írásban), ktorú si možno pozrieť do 17. apríla, je dobrou príležitosťou ukázať niekoľko možností využitia hotových vysokorozlíšujúcich snímok.

Japonský obraz a román – Princ, ktorý je zamilovaný do sveta

Text Boglárky Cziglényi o výstave:

A do neho je zamilovaný aj svet, taká žiarivá je jeho krása a taký rafinovaný jeho duch. Tento dokonalý japonský muž žije od začiatku 11. storočia v jednom románe a v nespočetných maľbách, kresbách, na javisku i v kartových hrách. Jeho príbeh je priemernému Európanovi neznámy. Je dlhý a rozvetvený, s množstvom postáv a množstvom milenkýň, ktoré nesú mená ako „dáma zahmleného mesiaca“ alebo „šafranový kvet“ (posledné diskrétne naráža na červenkastý nos dámy). Výstava vychádza z tohto príbehu, ale jej cieľom nie je, aby sme dôkladne spoznali monogatari, ktoré je v maďarčine známe ako „Gendzsi regénye“ (Príbeh princa Gendžiho) alebo „Gendzsi szerelmei“ (Gendžiho lásky), epické dielo šľachtičnej Murasaki Šikibu napísané na začiatku 11. storočia. Skôr ide o to, aby sme sa pokúsili vidieť a pozerať tak, ako to robili niekdajší prijímatelia textu a obrazov.

Literárny text a obrazy zobrazujúce jeho jednotlivé scény totiž od začiatku existovali vedľa seba ako rovnocenné. Dokonca existuje aj predpoklad, že ilustráciou nebol obraz, ale text vznikol preto, aby diváci obrazu, počúvajúc predčítanie, mohli hlbšie zapadnúť do scény, ktorú práve sledovali. Celá výstava Múzea Ferenca Hoppa je o tejto súhre zmyslov: predstavuje diela a hry, v ktorých sa obraz, symbol, básnický text, rozprávaný príbeh, ba aj vône navzájom dotýkajú. Úlohou prijímateľa je zažiť ich harmóniu a celou bytosťou sa ponoriť do tej zmyslovej, citovej a myšlienkovej krásy, ktorú ponúkajú.

V jednej kapitole zomiera jedna z hlavných postáv románu, dvorná dáma Murasaki. Usporiadajú náboženský obrad, aby sa mohla pripraviť na cestu, ktorá ju čaká. Zhromaždená spoločnosť začne hrať hudbu a rozkvitnutá jarná záhrada je taká krásna, že sa krásny generál dá do tanca. Hádžu na neho farebné plášte, aby bol ešte krajší. „Vidím podenku, beriem ju do dlane: ó, tu si teda – a už nie si nikde.“ Topos princa Gendžiho, rovnako ako výstava, chce túto podenku chytiť a uzavrieť do dlane. Sústredené a vypestované prežívanie pozornosti a okamihu zachytáva prchavý svet; v citlivej rovnováhe sa kolíše zánik a pretrvanie, nič a niečo.

Uzavreté, vnútorné dianie ukazuje hlavný zbierkový predmet výstavy, budapeštiansky Gendžiho album v prvej miestnosti, kde môžeme kapitolu po kapitole prejsť románom. Postavy na pútavých maľbách zo 17. storočia sa minútu pred okamihom obrazu alebo po ňom zamilujú, zlomí sa im srdce, stretnú sa naposledy, pokúšajú ich duchovia, alebo dokonca otehotnejú. Samé dramatické momenty zahalené do lyriky; vo filme by u nás už zneli sláčiky a pozaúny. Tu však vidíme malé postavy s pokojnými tvárami, ako hrajú na lutne, hlboko sa ponárajú do obdivu jeden k druhému alebo k moru. Pred nimi pokojne blúdia návštevníci múzea.

Táto výstava je odtlačkom takej estetickej praxe, ktorá dnes uprostred záplavy obrazov často chýba. Kto by chcel výstavu rýchlo vidieť, uviazne už pri prvej miestnosti. Treba si prečítať sprievodný text, treba rozvinúť často dojímavý vnútorný svet malých obrázkov so zlatou fóliou. Spomaliť a ponoriť sa. Do druhej miestnosti už vstupujeme so sústredenou pozornosťou. Aké významné sa zrazu stanú drobné predmety zdobené prírodnými vzormi!

Tretia miestnosť pokračuje v kultúrnohistorickej ceste, s vtipnými a prekvapivými kusmi. Videné nakoniec dopĺňajú fotografie Zoltána Gaála a texty Lászlóa Krasznahorkaiho, ktoré v záverečnej miestnosti vytvárajú vlastný svet.

Výstava je ideálnym stretnutím tradície a modernej technológie. Vďaka kvalitnej digitalizácii môžeme obrazy na kópiách obdivovať ešte lepšie ako na vystavenom leporele, ktoré zjavne z dôvodov ochrany stavu nedostáva dostatočné osvetlenie. Krásna detailnosť digitalizovaných obrazov obohacuje o novú dimenziu rozmanité spôsoby vnímania, do ktorých nás výstava vťahuje.

Kto dostal chuť osláviť svoju lásku k svetu, môže tak urobiť ešte do 17. apríla.

Po stopách princa Gendžiho – Japonsko v slovách a obrazoch

Múzeum ázijského umenia Ferenca Hoppa