Digitalizácia v Maďarskom prírodovednom múzeu

Úplná digitalizácia zbierky motýľov Maďarského prírodovedného múzea (MTM) sa začala v marci 2021. Pri nej sa zo zásuviek vyhotovuje vysokorozlišovací digitálny obraz na pracovnej stanici zriadenej v jednej z miestností zbierky motýľov. Pracovný postup naplánovali a dohliadajú naň pracovníci zbierky motýľov (Zsolt Bálint, Gergely Katona a Balázs Tóth), vysokorozlišovaciu digitálnu kameru obsluhuje Andrea Bényi.

MTM spolu s depozitnými zbierkami uchováva takmer 1,8 milióna exemplárov motýľov v približne 12 tisíc múzejných zásuvkách so sklenenými vekami. Z exemplárov motýľov uchovávaných nasucho a chránených pred svetlom pochádzajú tie najstaršie preukázateľne spred roku 1800. Obsah zásuviek možno vo všeobecnosti klasifikovať takto: (1) základná zbierka, (2) doplnkové časti zbierky a (3) časti zbierky čakajúce na spracovanie.

Zsolt Bálint, hlavný muzeológ Maďarského prírodovedného múzea. Foto: Dániel Bedő©

Základná zbierka: pozostáva z dvoch častí, (a) národná zbierka (Karpatská kotlina) a (b) svetová zbierka. Exempláre sa zaraďujú podľa ich systematického zaradenia. V národnej zbierke je materiál motýľov určený na úrovni druhov a evidovaný v skriňovom katastri; údaje o exemplároch niektorých častí zbierky sme zaznamenali do databázy (revidované skupiny, chránené alebo mimoriadne vzácne motýle). Materiály svetovej zbierky, rovnako vedené v skriňovom katastri, sú väčšinou určené na úrovni druhov, no mnohé časti si vyžadujú taxonomickú revíziu pre rozšírenia spôsobené priebežne prichádzajúcimi exemplármi, preto sú takmer nepretržite v procese usporiadávania.

Doplnkové zbierky: sem radíme tie časti zbierky, s ktorými zaobchádzame oddelene od základnej zbierky. Sú to (a) vedeckohistorické alebo (b) špeciálne časti zbierky. Vedeckohistorický význam majú série zásuviek s exemplármi motýľov zachovanými z klasického obdobia lepidopterológie (18. – 19. storočie) (Frivaldszky, Koy, Ochsenheimer a Treitschke), a za výnimočné sa považuje herbár vývojových štádií, herbár mín motýľov a zbierka preparátov pohlavných orgánov.

V častiach zbierky čakajúcich na spracovanie sa nachádzajú (a) riadne preparované, etiketami opatrené a väčšinou podľa rodov usporiadané materiály, ktoré môžeme zaradiť do častí základnej zbierky až po taxonomickej revízii príslušnej časti zbierky; alebo (b) exempláre, ktoré čakajú na preparáciu a označenie etiketami, aby sa s nimi mohla začať vedecká a muzeologická práca a mohli sa dostať do základnej zbierky.

Nižšie predstavujeme jednu historickú zbierku a niekoľko častí zbierky. V nich je u každého exemplára dostupný v databáze druhový názov a systematické zaradenie, miesto, čas zberu a zberateľ.

Foto: Maďarské prírodovedné múzeum©

Zbierka Ochsenheimera

692 druhov, 1554 exemplárov, 30 zásuviek

Ferdinand Ochsenheimer (1767-1822), viedenský herec, bol prvým, kto o európskych motýľoch vydal viacdielne monografické dielo. Jeho zbierku zakúpilo v roku 1823 Maďarské národné múzeum. Pri povodni v roku 1838 sa jej značná časť zničila. Zachované exempláre zaradili v čase prelomu storočí do základnej zbierky. Neskôr ich Lajos Kovács (1900-1971) vyhľadal späť a vyzbieral do niekoľkých zásuviek. Podľa jeho poznámok sa zdá, že mal v úmysle identifikovať typové exempláre, resp. vypracovať katalóg vyzbieraného materiálu.

Svetová zbierka zobáčikovcov

9 názvov skupín druhov, 219 exemplárov, 3 zásuvky

Starobylosť podčeľade (Libytheinae; „zobáčikovce“) dokazujú fosílne zvyšky. Viaceré jej druhy zároveň vyhynuli už v novoveku a prakticky ich možno považovať za vyhynuté. Z týchto dôvodov zobáčikovce predstavujú podčeľaď denných motýľov s najmenším počtom druhov. V múzejnej svetovej zbierke možno nájsť polovicu známych druhov, medzi nimi aj exemplár, ktorý chytil niektorý z našich slávnych zberateľov (Kálmán Kittenberger, Sámuel Fenichel, László Almássy). Jediný európsky druh dobyl Karpatskú kotlinu v 20. storočí. Tento proces je dobre sledovateľný na materiáli jednej zásuvky v národnej zbierke.

Zbierka motýľov počas digitalizácie.

Foto: Dániel Bedő©

Svetová zbierka vtáčokrídlecov a im príbuzných

90 názvov skupín druhov, 1069 exemplárov, 67 zásuviek

Zástupcovia tribu (Troidini; „vtáčokrídlece“) patria medzi najpôsobivejšie motýle a sú veľmi vyhľadávaní medzi súkromnými zberateľmi. Preto ich zber, obchod a výskum upravujú prísne medzinárodné dohovory. Zbierka MTM má popri exemplároch mnohých vzácnych druhov aj vedeckohistorický význam, pretože sa v nej nachádza zberateľský materiál, ktorý nachytalo mnoho veľkých cestovateľov (napr. Lajos Biró, Sámuel Fenichel, Gyula Madarász), ako aj niekoľko typových exemplárov. Zbierka poskytuje dôležitý vzorový materiál aj pre výskum v oblasti vedy o materiáloch a biofyziky. Údaje o exemplároch sú evidované.

Zbierka Pepecs z Karpatskej kotliny

81 druhov, 16 163 exemplárov, 41 zásuviek

Zástupcov tribu (Eupitheciini; „trpasličie piadivky“) intenzívne skúmali už v polovici 19. storočia, v čase Rakúsko-Uhorskej monarchie: Friedrich Treitschke, Imre Frivaldszky a Ottó Bohatsch. Podľa mnohých ide o jednu z najťažšie určiteľných skupín motýľov, a zároveň o najrozmanitejšiu. Záujem maďarských bádateľov o túto skupinu neochabol ani neskôr. Lajos Kovács (1900-1971) bol ten, kto zrevidoval rozšírenie druhov nachádzajúcich sa vo faune Maďarska, a jeho žiak András Vojnits (1941-2021) sa stal špecialistom na túto príbuznú skupinu, ktorý objavil a pre vedu opísal niekoľko stoviek druhov. Časť Eupitheciini vo svetovej zbierke (tu nepredstavená) je podobne veľká, ale počtom druhov oveľa významnejšia a veľmi bohatá na typový materiál.

Foto: Maďarské prírodovedné múzeum©

Svetová zbierka dúhovcov

57 názvov skupín druhov, 669 exemplárov, 17 zásuviek

Podčeľaď (Apaturinae; „dúhovce“) je rozšírená po celej zemeguli. Osobitne veľký počet druhov dosahuje v tropických oblastiach Starého sveta a na americkom kontinente. V Afrike nie sú rozmanité. V Karpatskej kotline sa vyskytujú len tri druhy, no aj táto časť zbierky je významná (desať zásuviek, takmer tisíc exemplárov). Samce sú väčšinou nápadne sfarbené, pretože šupiny na povrchu ich krídel dúhovo sfarbujú. V poslednom čase ich intenzívne skúmajú aj materiáloví vedci.

Foto: Maďarské prírodovedné múzeum©

Autorom článku je Zsolt Bálint, hlavný muzeológ Maďarského prírodovedného múzea.

Titulnú fotografiu vyhotovil Dániel Bedő©