Digitalizácia Petőfiho dagerotypie

Petőfiho dagerotypia je jediná zachovaná dagerotypická fotografia zobrazujúca postavu Sándora Petőfiho, a preto je jednou z mimoriadne významných relikvií maďarských dejín.

Dagerotypiu podľa našich súčasných poznatkov mohol zhotoviť v lete 1845 herec a amatérsky dagerotypista Gábor Egressy. Jej veľkosť nie je štandardná, 64 x 84 mm, a leží medzi „šestinovou“ a „osminovou“ doskou. Na jej postriebrenej medenej doske sa nachádza kovová značka výrobcu dosky „G.R.B“ a číslo 40 poukazujúce na obsah striebra (ktoré udáva, že striebro tvorí 1/40 celkovej hmotnosti postriebrenej medenej dosky). Obraz s pohnutým osudom utrpel za približne 173 rokov od svojho vzniku mnohé poškodenia. Za ten čas sa viacerí pokúsili obraz reprodukovať a v roku 1955 ho reštauroval aj Károly Escher. V súčasnosti je dagerotypia v správe fotografickej zbierky Petőfiho literárneho múzea; o zachovanie jej stavu sa stará konzervačný obal, ktorý vyhotovili József Ormos a jeho kolega v štýle dobových obalov dagerotypií používaných v Maďarsku.

Na ľavej strane porovnávača snímok je doteraz najlepšia digitálna snímka (zdroj: Wikipédia), na pravej strane reprodukcia zhotovená kamerovým systémom Phase One

Dagerotypia, vyhotovená na postriebrenej medenej doske potiahnutej svetlocitlivou zlúčeninou – jódom a brómom – za pomoci ortuťových pár, zobrazuje svoj motív pre túto techniku charakteristickým spôsobom zrkadlovo prevrátene. Expozičný čas snímky (s ohľadom na vtedajšie technologické možnosti) mohol byť približne 10 – 60 sekúnd.

Dagerotypia je mimoriadne citlivá na fyzické vplyvy: dotykom alebo utieraním sa obraz môže zničiť a na okrajoch dosky sa môže začať odlupovanie vrstvy. Okrem fyzických vplyvov vyplývajúcich z manipulácie s obrazom a z jeho nesprávneho uskladnenia je mimoriadne citlivá aj na síru a ďalšie znečisťujúce látky vo vzduchu, vplyvom ktorých dochádza k vyzrážaniu oxidu strieborného alebo sulfidu strieborného. Dôsledkom chemických procesov prebiehajúcich vplyvom vzduchu je pomalé, nepretržité tmavnutie obrazu, v kritickom prípade jeho úplné zmiznutie. Pri dagerotypiách je preto obzvlášť dôležité uskladnenie vo vzduchotesnom a bezkyselinovom prostredí.

Petőfiho dagerotypiu je vhodné priebežne kopírovať najmodernejšou dostupnou technikou. Keďže zmeny jej denzity sa zatiaľ nedajú kontrolovať, denzitometer nie je pri tejto technike vhodným nástrojom; naopak, čistenie kyanidom draselným, ktoré sa v jej prípade možno uplatnilo aj viackrát, môže byť (popri poškodení, ktoré pôvodne spôsobilo) zdrojom ďalšieho procesu zhoršovania. Cieľom použitia novších fotografických metód môže byť zlepšenie pomeru signálu a šumu pri reprodukcii, aby na nej bolo vidieť viac z Petőfiho a menej z vonkajších mechanických poškodení, škrabancov a rôznych chemických poškodení.

Divízia spoločnosti Tripont zodpovedná za digitalizáciu kultúrneho dedičstva sa v januári 2018 v digitalizačnom fotoateliéri Petőfiho literárneho múzea pokúsila zachytiť Petőfiho dagerotypiu kamerovým systémom Phase One XF IQ280. Výsledok hovorí sám za seba. Takto mohla vzniknúť najdetailnejšia snímka, aká kedy bola vyhotovená, ktorá najviac odkrýva detaily pôvodnej snímky.

Ďalšie podrobnosti nájdete:

Bálint Flesch: Pokus o určenie autora Petőfiho dagerotypie pomocou počítačového vyhodnotenia údajov dagerotypických dosiek (Kísérlet a Petőfi dagerrotip szerzőjének megállapítására dagerrotip lemezek adatainak számitógépes értékelése segítségével)

Géza Szentmártoni Szabó: „Cez zrkadlo nejasne“ – Petőfiho dagerotypický portrét (“Tükör által homályosan” Petőfi dagerrotip arcképe)

Video: Petőfiho dagerotypia, 20. januára 2018. Zvukový záznam prednášky spracovaný do podoby videa, 70 minút. Prednáša: Géza Szentmártoni Szabó, literárny historik; hosť: Bálint Flesch, fotograf, konzervátor fotografií