Zhotovenie kópie diadému z Csorny

2 min čítaniaRedakcia Tripont Heritage

Zlatý pás diadému z Csorny s červenými a zelenými kamennými vsadeniami

Maďarské národné múzeum

Text: Zsuzsanna Hajnal

Zo snímok kamerou Phase One XF, fotogrametriou

Pri obnove Premonštrátskeho opátstva v Csorne (Csornai Premontrei Apátság) sa v roku 2019 v budove zriadilo návštevnícke centrum. Pre novo zriadenú výstavu rehoľa požiadala o kópiu diadému uloženého v Maďarskom národnom múzeu, ktorý pochádza z hunského ženského hrobu narušeného v roku 1887 v tehelni opátstva v Csorne a zachráneného kanonikom Ambró Laknerom. Na zhotovenie kópie bolo k dispozícii veľmi málo času. Navyše pre mimoriadnu krehkosť pôvodného predmetu a techniku kamenných vsadení neprichádzal do úvahy kontaktný odber vzorky (zhotovenie silikónovej negatívnej formy odliatím okolo predmetu s oddelením po stuhnutí) ani zhotovenie kópie, pretože diadém by sa nevyhnutne poškodil. Reštaurátori múzea sa preto rozhodli, ako jediné riešenie, vytvoriť vysokorozlíšujúci trojrozmerný (3D) digitálny model a následne ho vytlačiť na 3D tlačiarni. Odborníci Tripont CHS zhotovili kamerou Phase One XF v niekoľkých radoch, s otáčaním po 5 stupňoch, surové snímky, z ktorých softvér zostavil 3D model s vysokou detailnosťou a presnosťou. Predmet zdobí 149 kamenných vsadení. Tieto vložky z granátu, karneolu, jantáru a zeleného skla bolo treba zhotoviť osobitne z priesvitného materiálu, aby kópia čo najlepšie vystihla vzhľad a celkový dojem originálu. Preto sa pred tlačou digitálny súbor upravil a miesta kameňov sa prehĺbili. Surovú 3D tlač pozlátili reštaurátori múzea a vložili do nej zhotovené imitácie pôvodných kamenných vsadení. Kópia je vystavená v obnovenej knižničnej sieni Premonštrátskej prepozitúry v Csorne. Samotný diadém je jedinečným nálezom v Karpatskej kotline. S príchodom Hunov do Európy sa objavila nielen nová ríša a nová populácia, ale medzi barbarmi žijúcimi severne od Rímskej ríše sa rozšíril aj charakteristický módny smer: móda rôznych kamenných vsadení (najmä granátov), ktoré bujnejú na povrchu zlatých predmetov alebo šperkov z medi pokrytej zlatom či so strieborným jadrom a iných zlatníckych výrobkov. Dáma s vysokým čelom a deformovanou lebkou, na ktorej hlave sa v Csorne, v tehelni prepozitúry, našiel diadém, patrila nepochybne k jednej z najvznešenejších rodín Karpatskej kotliny v 5. storočí. Kým vo východoeurópskom stepnom pásme sa diadémy našli na mnohých miestach od Moldavska cez Krymský polostrov až po predpolie Kaukazu v hroboch žien v charakteristickom východnom odeve, v Karpatskej kotline je jediným takýmto šperkom diadém z Csorny.