Sklenené negatívy Maďarského národného múzea

Maďarské národné múzeum

Text: Zsuzsanna Hajnal

Digitalizácia sklenených negatívov kamerou Phase One XF a doplnkom Film Capture Stage

V zbierkach Maďarského národného múzea sa popri neoceniteľných zbierkových predmetoch nachádzajú aj sklenené negatívy, ktoré zaplnia dve izby a zachytávajú najmä stav predmetov pri ich prevzatí do zbierky, ako aj niekdajšie výstavné inštalácie. V mnohých prípadoch sú tieto snímky jedinou zostávajúcou informáciou, dokumentom o hodnotách, ktoré sa v búrkach dejín pomiešali alebo zničili. Ďalšiu skupinu sklenených negatívov tvoria snímky predmetov, ktoré boli Maďarskému národnému múzeu ponúknuté na predaj. S obchodníkom s umením sa vtedy nepodarilo dohodnúť, preto ich len odfotografovali, ale do zbierky sa napokon nedostali. Tieto predmety sa odvtedy neobjavili na žiadnej výstave ani v známej zbierke, s niekoľkými výnimkami: napr. dva predmety z raného obdobia sťahovania národov, identifikovateľné podľa fotografií, sa dostali do zbierky Dumbarton Oaks Collection a tretí do Britského múzea. Na začiatku 20. storočia dalo MNM odfotografovať vo veľkom počte aj predmety zo zbierok iných múzeí ako ilustrácie k jednotlivým výstavám alebo ku knihám a štúdiám písaným pre odbornú verejnosť. Popri našich pôvodných zbierkových predmetoch je mimoriadne dôležitá aj ochrana fotografií zhotovených na týchto sklenených negatívoch. Naliehavou úlohou je čo najskoršia digitalizácia sklenených platní na účely ochrany fondov, pretože v mnohých prípadoch môže trvať aj roky, kým sa dostanú do múzejných reštaurátorských dielní, ktoré zápasia s nedostatkom zdrojov a odborníkov. Počas konferencie MuseumDigit 2017 sa na stánku Tripont CHS predviedla hromadná digitalizácia na ohrozených sklenených negatívoch Národného múzea. Počas dvoch dní konferencie sa podarilo digitalizáciou na účely ochrany stavu archivovať približne 250 snímok v elektronickej podobe. Čiernobiele snímky vznikli v prvej tretine 20. storočia a samy osebe sú dôležitými pamiatkami tehdajšej fotografickej techniky. V súčasnosti Dokumentačný archív (Adattár) Maďarského národného múzea uchováva – spolu s ďalšími tisíckami sklenených negatívov – fotografie zbierkových predmetov digitalizované v rokoch 2017-2018. Sklenené negatívy sme digitalizovali ako „Pilotný projekt“, čím sme popri naliehavej ochrane stavu otestovali nástroje Phase One spoločnosti Tripont CHS a pripravili sa na prípadnú budúcu digitalizáciu ostatných zbierkových predmetov.

Krátky výber z digitalizovaných sklenených negatívov

N492 Šálka z hunského obetného nálezu zo Szeged-Nagyszéksós v pokrčenom stave po náleze

Z hunského obetného nálezu, ktorý zvečnil aj Ferenc Móra v novele „Kopanie pokladu s mŕtvym“ (Kincsásás halottal), sa do Národného múzea dostala malá šálka z elektra. V Karpatskej kotline poznáme z viacerých miest nálezové celky obsahujúce zbrane, konský postroj, nábytok, nádoby, iné úžitkové predmety a súčasti odevu (šaty, opasok), spálené na hranici pri nejakom obrade; spomedzi nich ďaleko vyniká bohatstvom a významom ten, ktorý sa našiel v Nagyszéksóse. Možno ho dať do súvislosti s pohrebným obradom veľmi vznešeného hunského bojovníka, o ktorom si môžeme urobiť predstavu aj z pravdivého, hodnoverného opisu Attilovho pohrebu. (Milovníkom krásnej literatúry na tento účel odporúčame ďalšiu novelu Ferenca Móru „Zúčtovanie s Attilom“ (Leszámolás Attilával).) Šálka prišla do múzea silne spálená a pokrčená, jej pôvodné farebné sklenené vsadenie zničil ešte oheň, runový nápis na jej nohe zostal neporušený. Reštaurátori Národného múzea obnovili tvar šálky a v tejto podobe je vystavená na stálej archeologickej výstave.

Údajový list predmetu zobrazeného na sklenenom negatíve na stránke Poklady Maďarského národného múzea (A Magyar Nemzeti Múzeum Kincsei): http://opac3.mnm.monguz.hu:32080/hu/record/-/record/MNMMUSEUM1131036

Nagyszéksós – šálka s runovým nápisom na nohe (detail)

N74 a N193 Bočný pohľad a spodok hunského kotla z Hőgyészu v stave pred reštaurovaním

Medzi archeologickými pamiatkami Hunov sú dôležité charakteristické bronzové kotly ázijského pôvodu. Zvyčajne sa nachádzajú zakopané v plytkých jamách, vždy v poškodenom stave. Varilo sa v nich pri nejakej hostine alebo obetnom obrade, potom ich spolu so zvyškami jedla a hranice zakopali ďaleko od niekdajších sídlisk alebo na ich samom okraji. Na brehu rieky Kapos medzi Hőgyészom a Regölyom sa našla nádoba na obrázku, ktorej podobné sú v hojnom počte známe zo stepi rozprestierajúcej sa východne od Karpát. Jej pôvodný, neporušený stav obnovili, ale na to bolo treba osobitne zohnať drotára zaoberajúceho sa záplatovaním nádob, ktorý bol schopný túto prácu vykonať, a to sa v Pešti na konci 19. storočia ukázalo ako mimoriadne ťažká úloha.

Údajový list predmetu zobrazeného na sklenenom negatíve na stránke Poklady Maďarského národného múzea: http://opac3.mnm.monguz.hu:32080/hu/record/-/record/MNMMUSEUM1127504

N366 a N290 Poklad z 5. storočia zo Șimleu Silvaniei (Szilágysomlyó)

Údajový list predmetov zobrazených na sklenenom negatíve na stránke Poklady Maďarského národného múzea: http://opac3.mnm.monguz.hu:32080/hu/record/-/record/MNMMUSEUM725243 (ónyxová spona)

Spodok kotla z Hőgyészu

N288 a N293 Predná a zadná strana jednej zo spôn pokladu zo Șimleu Silvaniei pred reštaurovaním

V roku 1891 si etnograf Balázs Orbán, ktorý nocoval v dedine neďaleko Cluj-Napoca (Kolozsvár), všimol súbor zvláštnych predmetov, ktorý mu ukázal jeho domáci. Kvôli zlatým predmetom pokrytým bielou vrstvou okamžite telegrafoval vtedajšiemu generálnemu riaditeľovi Maďarského národného múzea, aby prišiel hneď aj on, pretože sa našiel naozaj veľký nález. Pri sadení zemiakov sa z pôdy vyoralo tri šálky, veľká pánska spona s ónyxovým kameňom a 10 párov šperkov (fibúl) spínajúcich dámske šaty na oboch pleciach, ako aj prísažný krúžok. Jedinečný poklad ukryli na konci hunskej doby, šperky patrili pravdepodobne veľmi vysoko postaveným germánskym veľmožom (zrejme gepidskému kráľovi a jeho rodine). Samotné miesto nebolo archeológom neznáme: v Șimleu Silvaniei na tom istom pozemku sa už takmer pred 1000 rokmi objavil rovnako jedinečný súbor zlatých predmetov so zlatou reťazou s rímskymi pamätnými medailami a príveskami zobrazujúcimi miniatúrne nástroje a zbrane. Tento prvý poklad sa dostal priamo do habsburskej cisárskej pokladnice a dnes je vystavený vo viedenskom Kunsthistorisches Museum. Archívne fotografie nám zachovali pôvodný stav mnohokrát opravovaných a dopĺňaných predmetov a veľmi pomohli pri ich tohtoročnom najnovšom reštaurovaní a čistení, pri ktorom sme sa vďaka fotografiám odvážili odstrániť časť predchádzajúcich doplnkov zo syntetickej živice, aby boli na predmetoch opäť viditeľné a skúmateľné stopy používania, opotrebovania a opráv.

Údajový list predmetu zobrazeného na sklenenom negatíve na stránke Poklady Maďarského národného múzea: http://opac3.mnm.monguz.hu:32080/hu/record/-/record/MNMMUSEUM979079

Poklad zo Șimleu Silvaniei – celkový pohľad

N200 (závesné ucho meča; N96 je snímka celého meča) Avarský meč z Kunágoty

V Kunágote v polovici 19. storočia narušili hrob avarského bojovníka a jeho nálezy poslali do múzea poštou: zlatom kovaný zbraňový opasok byzantského vzoru, strieborné ozdoby konského postroja, zlomky strieborného pohára a džbánu, zlatý prsteň, náušnicu, ako aj zlaté ozdoby meča. Železnú čepeľ meča pre jeho veľkosť (bola dlhšia ako 1 meter) pošta ako riadnu zásielku neprijala, a tak sa do múzea nedostala. Zlaté plechy pokrývajúce rukoväť a pošvu meča sú jedinečné. Tieto plechy pôvodne pokrývali byzantskú škatuľku, ktorú rozobrali a použili na zbraň, ktorá bola pravdepodobne ozdobená výlučne na pohrebný obrad.

Údajový list predmetu zobrazeného na sklenenom negatíve na stránke Poklady Maďarského národného múzea: http://opac3.mnm.monguz.hu:32080/hu/record/-/record/MNMMUSEUM1361581

N363 Kovania zbraňového opasku zo 7. storočia, zhotoveného podľa západoeurópskeho vzoru, z územia Avarskej ríše

(tzv. „Jankovichovo zlato“)

Zlaté kovania boli súčasťou zbraňového opasku západného typu. Sú zaujímavé nielen preto, že pochádzajú zo zbierky známeho zberateľa umenia Miklósa Jankovicha, ktorú v roku 1836 zakúpilo múzeum a ktorá tvorí jedno z najstarších jadier Národného múzea, ale aj ako výnimočné príklady nomádskeho typu štátnej a spoločenskej štruktúry, ktorú možno pozorovať v 7. storočí v Avarskej ríši. Pochádzajú z najvyššie postaveného známeho mužského pohrebu na území Avarského kaganátu (pravdepodobne v južnom Zadunajsku), kde bojovníka pochovali so zbraňovým opaskom západogermánskeho vzoru. Spolu s poznatkami z pohrebísk v Kölkede dokazuje, že pod avarskou nadvládou mohli niektoré podrobené skupiny obyvateľstva žiť naďalej pod vlastnými vodcami, a to so zachovaním svojho bohatstva a zvyklostí používania zbraní, ako aj vynikajúcich západných vzťahov s germánskymi štátmi vtedajšej Európy.

Údajový list predmetu zobrazeného na sklenenom negatíve na stránke Poklady Maďarského národného múzea: http://opac3.mnm.monguz.hu:32080/hu/record/-/record/MNMMUSEUM1361566

Jankovichovo zlato

Galéria

Výber z ďalších digitalizovaných sklenených negatívov zo zbierky Maďarského národného múzea