História Klotildiných palácov

Zrkadlovo symetrické budovy na klinovitých pozemkoch, ktoré pred takmer stotridsiatimi rokmi kúpila manželka arcivojvodu Jozefa Karola, arcivojvodkyňa Klotilda Mária, vznikli do roku 1902 podľa plánov Flórisa Korba (1860-1930) a Kálmána Giergla (1863-1954) – známej architektonickej dvojice prelomu storočí, ktorá vytvorila trvalé diela v mnohých slohoch, na úsvite svojej kariéry sa podieľala na zrode paláca New York a Budínskeho hradu a okrem mnohých víl je autorom paláca Eiffel, Hudobnej akadémie i bývalého obchodného domu Luxus na Vörösmartyho námestí – a vniesli do srdca vnútorného mesta zvláštnu dvojakosť: na vonkajších fasádach totiž dominujú prvky neobaroka, v interiéri však prvky čoraz silnejšej secesie.

Budovy, ktoré sto rokov ukrývali byty a kancelárie a na dolných podlažiach poskytovali priestory Belvárosi Kávéház (Kaviarni Vnútorného mesta), verejnosť okamžite vzala k srdcu, ba stavebné predpisy sa čiastočne vďaka nim aj prepísali: na začiatku roku 1901 požiadal hlavné a sídelné mesto najprv József Pucher (1836-1904), potom aj Korb a Giergl, aby zmenilo dovtedy prísne vynucované nariadenie, podľa ktorého v Budapešti môžu stáť domy najviac so štyrmi poschodiami, pričom sa do toho započítavalo aj medziposchodie (mezanín). Rada verejných prác (Közmunkák Tanácsa) dala na jar toho istého roku žiadosti zelenú.

Na stavbe palácov so železným skeletom, podobne ako pri vtedajších amerických mrakodrapoch, pracovali najdôležitejší umelci a stavebné firmy prelomu storočí: sklenené okná vznikali v dielni Miksu Rótha, kachle a stavebná keramika v továrni Zsolnay, lustre v závode Henrika Giergla, otca jedného z architektov, a kované i liatinové práce okrem iného v dielni Forreider a Schiller, ako aj v zlievarni železa Schlick, ktorá vtedy pôsobila na Váci út 45-47 (jej jedinú dodnes prežívajúcu halu nedávno včlenili do novej administratívnej budovy).

Budovy si okrem toho môžu pripísať aj vážne prvenstvo, keďže sa tu objavili prvé výťahy v krajine, ktoré ako jediný zahraničný účastník stavby dodala americká firma Otis.

História budapeštianskych Klotildiných palácov

Klotildine paláce patria medzi najvýznamnejšie architektonické diela Budapešti a nachádzajú sa v srdci mesta, na námestí Ferenciek tere. História dvojitých palácov siaha viac ako sto rokov do minulosti a slúžili ako dejisko mnohých dôležitých historických a kultúrnych udalostí.

Začiatky

Príbeh sa začína koncom 90. rokov 19. storočia, keď sa Budapešť dynamicky rozvíjala a čoraz viac sa stávala svetovým mestom. Kvôli rastúcej premávke a dopravným potrebám mesta bola nevyhnutná výstavba nových mostov cez Dunaj. Zákonný článok XIV z roku 1893 predpisoval výstavbu dvoch nových mostov, mostov na Fővám tér a na Eskü tér. Kým most na Fővám tér (neskôr Františka Jozefa, dnes most Slobody) sa realizoval pomerne ľahko, výstavba mosta na Eskü tér (dnes Március 15. tér) predstavovala množstvo výziev kvôli úzkym ulicám a historickému centru.

Premena Eskü tér

Námestie Eskü tér (Námestie prísahy) dostalo meno podľa korunovačnej prísahy Františka Jozefa I., ktorú zložil v roku 1867 pred hlavným mestským farským kostolom. Námestie bolo jedným z najdôležitejších miest pešťianskeho vnútorného mesta, kde sa nachádzal aj rehoľný dom a škola pijaristov a stará Pešťianska radnica. Kvôli výstavbe nového mosta bola Kerepesi (dnes Rákócziho) cesta vyvedená na Eskü tér a mnoho budov bolo zbúraných. Zostal len farský kostol kvôli nedostatku peňazí.

Výstavba palácov

Uvoľnené pozemky patrili medzi najcennejšie oblasti mesta a dostali sa do vlastníctva panovníckej rodiny. Arcivojvodkyňa Klotilda Mária, manželka arcivojvodu Jozefa Karola, chcela na pozemkoch vidieť prepychové budovy. Architektonické plány vypracovali Flóris Korb a Kálmán Giergl, známa architektonická dvojica prelomu storočí, ktorí si získali povesť aj palácom New York a Budínskym hradom. Dvojité paláce v anglickom barokovom slohu slúžili ako jedna z brán mesta pri budovanom moste.

Podrobnosti výstavby

Pri výstavbe palácov sa použilo množstvo vtedajších vymožeností. Prízemná a medziposchodová časť bola postavená so železnou konštrukciou obloženou tesaným kameňom. Na prvom poschodí zriadili priestory pre spolky a spoločnosti s väčšou svetlou výškou, kým na druhom a treťom poschodí boli nájomné byty vykurované zsolnayskými kachľovými pecami a vybavené prvými výťahmi v Budapešti. Nárožné veže budov sú vysoké 48 metrov a sú ozdobené kópiami arcivojvodských korún.

Neskoršia história palácov

Južný Klotildin palác sa v pešťianskej hovorovej reči nazýva aj Matildin palác, hoci na to neexistuje historický prameň. Tu sa otvorila aj slávna Belvárosi Kávéház. Pamiatkovú obnovu severného paláca vykonala v roku 2003 talianska firma, ktorá v ňom vytvorila hotel. Hotel Buddha Bar tu funguje dodnes. Južný palác nedávno kúpila turecká firma a už prebieha jeho pamiatková obnova, po ktorej bude fungovať ako luxusný hotel.

Význam budov

Na vonkajších fasádach Klotildiných palácov dominujú prvky neobaroka, v interiéroch však prvky čoraz silnejšej secesie. Na ich výstavbe sa podieľali najdôležitejší umelci a stavebné firmy tej doby, okrem iných sklenené okná Miksu Rótha, keramika a kachle továrne Zsolnay, ako aj lustre Henrika Giergla a kované práce zlievarne železa Schlick. Budovy sa môžu pýšiť aj prvými výťahmi v krajine, ktoré dodala americká firma Otis.

Klotildine paláce nie sú len vynikajúcimi príkladmi architektonického dedičstva Budapešti, ale aj určujúcimi prvkami historického a kultúrneho života mesta. Vďaka pamiatkovým obnovám môžu opäť žiariť v starom lesku a naďalej zohrávajú dôležitú úlohu v živote Budapešti.