Digitálna knižná kultúra: The Morgan Library & Museum na internete

The Morgan Library & Museum v New Yorku je veľmi dobrým príkladom toho, ako môže knižnica, ktorá má aj zaujímavú zbierku predmetov a umenia, vykročiť zo zaužívaných rámcov.

Inštitúcia vznikla v roku 1906 ako súkromná knižnica J. P. Morgana. Už vtedy boli súčasťou zbierky niektoré rukopisy a knihy vzácnych väzieb. Dnešnú zbierku preslávila po celom svete nie jej veľkosť, ale jej výnimočnosť: chrbticu zbierky tvoria odborne vybrané iluminované kódexy a ďalšie stredoveké umelecké diela, popri nich vlastnoručné rukopisy slávnych autorov. Kto chce vidieť ten kus papiera, na ktorý Bob Dylan načmáral text piesne Blowin' in the Wind, je na správnom mieste. Ale vidieť možno aj rukopis Balzaca, George Sandovej, lorda Byrona či Charlotte Brontëovej.

Ba čo viac, ak niekoho zaujíma, ako si Antoine de Saint-Exupéry predstavoval postavu Malého princa, môže si pozrieť aj jeho kresby. No aj v oblasti hudby sa môžeme priblížiť osobnosti autorov: uchovávajú napríklad vzácnu kolekciu Beethovenových alebo Mozartových vlastnoručne napísaných notových zápisov a venovaných libret. Okrem toho sa v materiáli múzea kladie dôraz aj na výnimočné knižné väzby, inkunábuly a grafiky (Leonardo, Rubens, Dürer, Picasso a i.).

Zbierajú teda predovšetkým predmety, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v knižnej kultúre, v stáročnej histórii písomníctva. A tieto nepatria medzi obľúbené atrakcie „konzumácie umenia“. Ide o diela, pri ktorých sa dá bezprostredne, bez podkladových informácií vnímať len ich krása. Na pochopenie ich hlbšieho významu a dôležitosti je potrebná väčšia pomoc, starostlivé vedenie diváka.

Dobre premyslená výstavná koncepcia však môže z toho, kto sa s týmito pokladmi zoznámi zblízka, urobiť účastníka vzrušujúcej kultúrnohistorickej cesty.

Pozrime sa na príklad. Najnovšia výstava múzea je o básničke Emily Dickinson a jej dielach, o tomto autonómnom zázraku americkej literatúry 19. storočia. Dickinson žila legendárne uzavreto, v rodinnom a priateľskom kruhu však viedla intenzívny spoločenský život. Výstava vystavuje hmotné pamiatky tohto intímneho sveta: portréty, tapetu zo spálne Dickinson, prameň vlasov – a predovšetkým rukopisy básní.

Pre Dickinson mali rukopisy veľký význam. Rada darovala vlastnoručne napísanú báseň ľuďom, ktorí jej boli blízki. Jej osobitý pravopis, drobné hry (napr. do stredu textu nalepené novinové výstrižky) a pohľad na rôzne druhy papiera vytvárajú takú intímnu a krehkú atmosféru pre vnímanie básní, ktorá k tejto poézii veľmi pristane.

Keďže The Morgan Library & Museum je jedným z priekopníkov digitalizácie, hmotnú výstavu doplnili online galériou. Tu sú k dispozícii rukopisy Emily Dickinson, vedľa nich sa objavujú aj texty básní v strojopise a v prednese súčasnej básničky Lee Ann Brown ich môžeme aj počuť. Je zaujímavé vidieť, ako inak pôsobia odfotografované predmety, napríklad prameň vlasov, vo virtuálnom priestore: vytvárajú tú blízkosť a osobnosť, ktorá v internetovom prostredí zvyčajne práve chýba. A tým zvyšujú intenzívny účinok básní.

Múzeum už dlho pestuje tradíciu, že ku každej výstave pripravuje aj online výstavu. Tieto – hoci samotné výstavy sa už dávno skončili – možno naďalej pozerať na webovej stránke múzea. Virtuálne si môžeme vziať do ruky napríklad sadrovú masku, ktorá bola o George Washingtonovi zhotovená ešte za jeho života, môžeme ju otáčať, priblížiť si ju až po najmenšiu vrásku. Môžeme si prelistovať mnohé vzrušujúce stredoveké a renesančné rukopisy od začiatku do konca, zväčšené do takých podrobností, aké by sme naživo ani nemali možnosť vidieť. Zbierka evanjelií, modlitebná kniha, opis taktiky: vyberať môžeme z najrozmanitejších cirkevných i svetských tém.

Rozmanité však nie sú len témy, ale aj použité prostriedky. V závislosti od materiálu výstavy vizuálny svet digitalizovaných predmetov raz dopĺňajú zvukové nahrávky, raz filmové ukážky, raz komplexný multimediálny materiál. Na online výstave o 150-ročnej histórii Alice v krajine zázrakov môžeme vidieť filmové ukážky a počúvať skladby inšpirované románom. Vizuálny materiál výstavy na tému „zvieratá a umelci“ dopĺňajú rozhovory s umelcami, v ktorých rozprávajú o svojom vzťahu k zvieratám. Môžeme si vypočuť, ako Jeremy Irons recituje báseň Williama Blakea „Tiger“ (The Tyger). Okrem toho pri viacerých výstavách nájdeme kurátorské „inštruktážne videá“, ktoré nás akoby chytia za ruku a virtuálne nás sprevádzajú výstavou alebo jednotlivými detailmi jedného digitalizovaného diela.

Aj tento online materiál dobre ukazuje, koľko kreatívnych možností sa vďaka digitalizácii otvára na to, aby sa vystavený materiál ešte viac priblížil záujemcom. Multimediálny prístup a v dobrej kvalite zväčšiteľné, manipulovateľné obrazy prelamujú steny medzi divákom a umeleckým dielom. Pozorovateľ predmetov môže získať viac a ľahšie vstrebateľnú pomoc na poznanie daného diela než kedykoľvek predtým, no pritom tento proces môže riadiť sám.

Tu si môžete prehliadať online výstavy.

Toto bol Básnik – Básnik zo Banálnych významov precedzuje ohromujúci Zmysel – Ružový olej v obrovskom množstve

Z obvyklých druhov Ktoré pri dverách umierajú – Žasneme, ako to, že sme ho nevytiahli my sami z lupeňov – už predtým

Odkrývač Obrazov – Básnik – To je on – Odsudzuje nás však na to, aby sme – Ako chudobní zahynuli –

Jeho dedičstvo – o ktorom len tuší – Môžu vyplieniť – Jemu škoda nehrozí – On Sám – Sebe – je Majetkom – Je Mimo Času –

(Báseň Emily Dickinson v maďarskom preklade Gézu Szőcsa)