René Gerritsen: Ísť hlbšie na vyššej úrovni

René Gerritsen sa podľa vlastných slov narodil ako fotograf. Podobne ako mnohým umelcom, aj jemu pomohla pri rozvíjaní odborných znalostí otcova zručnosť. Kým však jeho otec bol v rokoch po druhej svetovej vojne známym profesionálnym fotografom, ktorý zachytával ikonické osobnosti vtedajšieho Holandska, Renému išlo o sprostredkovanie hlbšieho obrazu. Dokonca si ani nebol istý, či chce ísť v šľapajach svojho otca. Jeho kariéra sa začala s fotoaparátom Nikkormat, ktorý dostal k 18. narodeninám.

Neskôr sa René zapísal na Školu fotografie a fotoniky, kde študoval spektrá žiarenia, vlnové dĺžky, UV lúče, röntgenové žiarenie, tepelné, rádiové a zvukové vlny. Škola mu dala skvelé základy, ale podľa jeho slov „až keď svoje vedomosti prenesieme do praxe, staneme sa špecialistami.“

Po štúdiu pracoval v Holandskom inštitúte kultúrneho dedičstva, ktorý je dnes známy pod názvom RCE. Predtým sa volal Centrálne výskumné laboratórium umeleckých a vedeckých predmetov. Založili ho v roku 1960 s cieľom vykonávať výskum poškodzovania umeleckých predmetov a zisťovať, čo možno urobiť na zastavenie týchto procesov. Inštitút mal niekoľko rôznych ateliérov, v ktorých sa vykonávali experimentálne reštaurátorské práce so železom, maľbami, keramikou, papierom, drevom, nábytkom a podobne. René sa tu špecializoval na techniky potrebné pre výskum umeleckých diel.

Pri práci v tmavej komore bol plný energie a vždy ochotný prijať viac práce, preto mu jej dávali viac. Mal možnosť cestovať s vybavením, pracovať v múzeách alebo, ak to situácia vyžadovala, aj v domovoch súkromných osôb. To všetko bolo skvelým základom pre jeho súkromnú prax, a to počas toho, ako si osvojoval fígle fotografického výskumu.

Odvetvie dnes neustále rastie spolu so stúpajúcou hodnotou umeleckých predmetov. Pri určovaní hodnoty diel je kriticky dôležitá aj autentifikácia. Výskum umeleckých diel dokáže zistiť aj to, či bolo dielo poškodené, či sa tieto škody pokúsili opraviť, a môže odhaliť aj identitu umelca.

„Tajomstvá a otázky spojené s umeleckým predmetom môžu urobiť veľký rozdiel v jeho hodnote. Ak niekto príde za znalcom a opýta sa: ‚Je to pravý Rembrandt?‘, je veľký rozdiel, či dielo vytvoril sám Majster, alebo niektorý z jeho žiakov. Potreba výskumu umeleckých predmetov neustále rastie spolu s rozvojom technológií.

Spočiatku sa film citlivý na infračervené svetlo používal na to, aby bolo možné vidieť cez vrstvy, napríklad cez hmlu a oblaky. Rýchlo si však všimli, že infračervené žiarenie dokáže preniknúť cez určité vrstvy malieb. Dlho bol film jediným spôsobom, ako odhaliť kresby pod maľbami. V 60. rokoch vyvinul pán Van Asperen de Boer systém tzv. „infrared reflectography“ (IRR). Táto technológia poskytla oveľa viac informácií o kresbách ukrytých pod maľbami a o jednotlivých vrstvách. Keď vyvinuli prvé CCD, zistilo sa, že aj tieto digitálne snímače sú citlivé na infračervené svetlo.

Pri CCD vyvinutých aj pre bežné fotografické fotoaparáty však predstavovala problém ich citlivosť na infračervené svetlo, preto som nad CCD umiestnil infračervenú blokovaciu platňu. Po odstránení tejto platne z DSLR som získal dobrú alternatívu k infračerveným zariadeniam na záznam obrazu, ktoré boli v tom čase dostupné.

Popri infračervenom fotografovaní som sa venoval aj reprodukčnej fotografii umeleckých diel. V roku 2007 som investoval do Leaf Apus 75, pretože niektorí z mojich klientov – najmä múzeá – požadovali vyššiu kvalitu, než akú som dokázal dosiahnuť svojím DSLR fotoaparátom. S Leaf Apus som bol spokojný, pretože sa na účely reprodukcie umeleckých diel ukázal ako jeden z fotoaparátov s najneutrálnejším podaním farieb vďaka vysokej vernosti farieb. Nedávno som sa rozhodol posunúť úroveň svojej práce na vyššiu. Bol som obklopený kolegami na voľnej nohe, ktorí dosahovali obrovské úspechy so svojimi vysokorozlišovacími fotoaparátmi.

Tak som sa dostal k tímu „Eyes on Media“, aby som sa porozprával s Dickom Janom van den Bergom a Robom van der Lindenom o tom, čo by mi mohlo pomôcť posunúť sa ešte na vyššiu úroveň. Už vtedy som počul, že s Hasselblad by som mohol dosiahnuť vysoké rozlíšenie, ale problém s multi-shot fotoaparátmi je v tom, že vyžadujú pevnú, stabilnú platformu a veľmi presné bleskové zariadenie s presne rovnakým výkonom a teplotou svetla. Musel by som teda investovať aj do osvetlenia a bleskov. S ohľadom na to a na moje skúsenosti s jeho farebnou hĺbkou som zvolil Leaf Credo. Potom som pri listovaní prospektmi zistil, že existuje aj širokospektrálna verzia… o ktorej som dovtedy nevedel.

Keďže Leaf Credo 80WS sa dodáva bez IR blokovacieho filtra, ktorý nahrádza sklenený filter, vec ma zaujala. Napadla ma otázka: ak mám „back“ bez filtra, bolo by možné robiť aj „normálne“ snímky? Vtedy som si všimol, že šošovku odobratú zo zadnej strany, ktorá sa predáva ako samostatná súčasť, možno vložiť späť, takže fotoaparát môže snímať „normálnym“ spôsobom a možno s ním robiť skvelú reprodukčnú prácu.

Môj 80-megapixelový Leaf Credo sa ukázal ako najlepší vo všetkých ohľadoch. Takto dokážem jediným fotoaparátom zaznamenať takmer všetky spektrá rôznych druhov žiarenia. Pravda, infračervený režim zaznamenáva menší dosah, než aký by dokázal systém IRR.

Najväčšou výzvou, ktorej som čelil, bolo, ako dosiahnuť čo najväčšie rozšírenie pri čo najvyššom rozlíšení. Samozrejme, bolo by veľmi dobré mať systém, ktorým by som mohol v malých krokoch rozširovať šírku pásma od 700 do 2000 nanometrov. Ak šírku pásma zúžime, môžeme preukázať, ktorá poskytuje najviac informácií. Na tom som sa pokúšal pracovať so zákazkovo upravenými infračervenými lampami, ktoré mali rôzne vlnové dĺžky. Teraz v spolupráci s fyzikom pracujeme na „high-end“ infračervenom skenovacom systéme, ktorý vyvíjame práve na tento účel.

Veľmi užitočnou funkciou Credo je aj to, že na infračervené aj bežné fotografie môžem používať tie isté blesky, aby som potom spojením oboch získal tzv. „infračervené falošné farebné snímky“. Táto metóda umožňuje identifikovať rôzne pigmenty, ktoré majú presne rovnaký farebný odtieň, a tým napomáha retušérskym prácam s takou presnosťou, ktorú by voľné oko už nedokázalo rozpoznať.

Ďalšou výhodou je, že s ním možno robiť dvojminútové expozície, čo je veľmi dôležité pri fluorescenčnom fotografovaní v UV svetle. Ide o postup, ktorý umožňuje čítať úplne vrchnú vrstvu maľby. Pre reštaurátorov je veľmi dôležitý, pretože ukazuje retuše, poškodenia a stav laku. Svojim klientom – ktorými sú väčšinou súkromní zberatelia, obchodníci, historici umenia, reštaurátori a múzeá – tak môžem s Leaf Credo poskytnúť skvelú kvalitu.

Som fotograf špecializovaný na vedu. Nie som vedec ani historik umenia, ale svojim klientom dokážem poskytnúť spoľahlivé informácie o tom, čo vidím. Technológia mi umožňuje nahliadnuť do vecí, ktoré moji klienti potrebujú, aby mohli dospieť k záveru. Je to proces plný výziev a skvelých výsledkov, pre ktorý je Leaf Credo 80WS vynikajúcim nástrojom.“

Webová stránka Reného Gerritsena

Technické špecifikácie Leaf Credo WS (EN)

Ďalšie informácie o Leaf Credo (EN)