Jedenie melónu s dievčatami z minulého storočia: digitalizácia sklenených negatívov v Kunszentmártone

V roku 1898 otvoril v Kunszentmártone svoj prvý fotografický ateliér Albert Sáray Szabó, ktorý celých pol storočia fotografoval svoje milované mesto v regióne Tiszazug. Na povale ateliéru fotografa sa neskôr našlo približne 8000 sklenených negatívov, ktoré všetky svedčia o živote mestskej kultúry formujúcej sa na prelome storočí.

Dievčatá na vydaj chodili k mestskému fotografovi, aby prekvapili vyvoleného svojho srdca portrétom, a samozrejme aj čerství regrúti si nechávali urobiť portrét v uniforme. Zachytávali sa svadby, príchody ďalších a ďalších členov rodiny. Na týchto snímkach sa však objavuje nielen život jednotlivca, ale aj mesta: miestny divadelný súbor sa na nich predvádza práve tak ako mestské zastupiteľstvo.

Keďže fotografovanie sa čoraz viac stávalo súčasťou života meštiackeho Kunszentmártonu, po čase sa snímky nerobili len v ateliéri, ale aj v bytoch a na verejných priestranstvách mesta. Tak môže ten, kto si prezrie snímky vzniknuté za niekoľko desaťročí, sledovať napríklad aj vývoj poľnohospodárstva. Spoločenský obraz, ktorý ukazujú sklenené negatívy, spresňuje, že do zbierky sa dostalo ďalších približne 2000 sklenených negatívov z pozostalosti bývalého fotografa z neďalekej dediny Cibakháza.

Dnes je týchto spolu približne 10 000 sklenených negatívov cenným pokladom Múzea miestnej histórie v Kunszentmártone (Helytörténeti Múzeum) a skrýva neoceniteľné hodnoty pre bádateľov a nadšencov etnografie, miestnej histórie, sociálnych dejín a kultúrnej antropológie. Lenže sklenené negatívy sú veľmi citlivé: striebornej degradácii sú vystavené obzvlášť, keďže pri týchto sklách sa ešte nepoužívala ochranná želatínová vrstva. Preto sa striebro už začalo vylučovať a na denzitných miestach sa objavili aj voľným okom dobre viditeľné, lesklé strieborné škvrny. Okrem toho emulznú vrstvu napádajú aj plesne.

Napriek starostlivému zachovaniu stavu sú sklenené negatívy Múzea miestnej histórie v Kunszentmártone za päť minút dvanásť: teraz sa ešte dajú digitalizovať, ale nemožno otáľať. A čo je z hľadiska miestnej histórie obzvlášť dôležité: ešte žijú miestni obyvatelia, ktorí k neskôr vzniknutým snímkam môžu pridať svoje spomienky a príbehy.

Tripont digitalizoval v rámci prezentácie v Kunszentmártone 7 sklenených negatívov systémom Phase One IQ280. Múzeum miestnej histórie hľadá možnosť digitalizácie, pretože kvalita a bohatstvo detailov nasnímaných obrázkov všetkým jasne ukázali: digitálna podoba okrem archivácie veľmi uľahčuje aj výskum snímok. Ba čo viac, aj pre návštevníkov múzea by boli zväčšené, dobre viditeľné obrázky príjemnejšie.